Predpokladané dôsledky na chorobnosť
Zvýšenie chorobnosti a úmrtnosti v dôsledku tepla
Odhaduje sa, že v krajinách EÚ sa pri každom zvýšení teploty o 1 stupeň Celzia zvyšuje úmrtnosť 1 – 4 %. Riziko úmrtí narastá v závislosti od počtu po sebe nasledujúcich extrémne teplých dní a nocí. Horúčavy zvyšujú riziko dehydratácie, mozgovo-cievnych príhod, srdcovo-cievnych chorôb, chorôb obličiek, dýchacieho a tráviaceho ústrojenstva. Ohrození sú najmä starí a chorí ľudia, sociálne izolované osoby a deti.
Zhoršenie zdravotného stavu ľudí so srdcovocievnymi ochoreniami
Vysoké teploty, aj v kombinácii so znečistením ovzdušia a zvýšenou koncentráciou prízemného ozónu, môžu viesť k zhoršeniu celkového zdravotného stavu ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami. Dôsledkom extrémnych teplôt môžu byť aj náhle mozgové príhody. Najviac ohrození sú starí a osamelí ľudia vo veku nad 75 rokov, deti, telesne a zdravotne postihnutí.
Zvýšenie rizika rakoviny kože
Vedci upozorňujú, že teplejšie letá zvyšujú šancu vzniku spálenej kože a tak i riziko následnej rakoviny. K rozšíreniu rakoviny kože však prispieva aj náš životný štýl - časté vystavovanie kože intenzívnemu slnečnému žiareniu.
Vplyv na duševné zdravie
Povodne, tornáda, búrky, smršte, zosuvy pôdy a iné prírodné živly umocňované zmenou klímy spôsobujú prírodné katastrofy, ktorých výsledkom sú obrovské škody na majetku a ľudských životoch. Takéto katastrofy zanechávajú stopy na duševnom zdraví ľudí. Väčší výskyt katastrof vplyvom nežiaducich dôsledkov zmeny klímy by preto mohol viesť k narastajúcemu výskytu psychických problémov.
Nárast ochorení dýchacích ciest a alergií
Zmena klímy môže ovplyvňovať koncentrácie prízemného ozónu, ktoré spolu so znečistením ovzdušia časticami PM10 a PM2,5, môžu byť príčinou nárastu respiračných ochorení. Posun peľovej sezónnosti, výskyt peľov a rozširovanie inváznych rastlín sú ďalšími prejavmi zmeny klímy s negatívnym dopadom na priebeh dýchacích ochorení, alergií a astmy.
Predpokladané dôsledky na šírenie vektorov
Nárast ochorení dýchacích ciest a alergií
Zmena klímy môže ovplyvňovať koncentrácie prízemného ozónu, ktoré spolu so znečistením ovzdušia časticami PM10 a PM2,5, môžu byť príčinou nárastu respiračných ochorení. Posun peľovej sezónnosti, výskyt peľov a rozširovanie inváznych rastlín sú ďalšími prejavmi zmeny klímy s negatívnym dopadom na priebeh dýchacích ochorení, alergií a astmy.
Zvýšenie rizika infekčných ochorení prenosných vodou a potravinami
Záplavy, ako dôsledok zmeny klímy, sú zdrojom kontaminácie vôd a potravín patogénmi vyvolávajúcimi infekčné ochorenia. K vodou prenosným infekčným ochoreniam patrí napr. hepatitída a cholera, k potravinami prenosným ochoreniam patrí napr. salmonela. K nárastu ochorení súvisiacich s vodou dochádza najmä tam, kde je sanitácia a osobná hygiena na nízkej úrovni.
Zmeny v rozšírení prenášačov pôvodcov infekcií
S prejavmi zmeny klímy sa budú meniť prírodné podmienky pre rozšírenie prenášačov (vektorov) infekčných chorôb. Na európskom kontinente sú takýmito vektormi kliešte prenášajúce lymfatickú boreliózu, kliešťovú encefalitídu, a komáre prenášajú západonílsku horúčku. Zmena prírodných podmienok ovplyvní aj obdobia ich aktivity a veľkosť populácií. Narastajúcou hrozbou je možnosť zavlečenia malárie alebo iných tropických chorôb aj do Európy.
Predpokladané dôsledky na zdravotnícky systém a iné
Ohrozenie potravinovej bezpečnosti a výživy
Sucho, nedostatok vody, povodne, majú za následok zníženie dostupnosti a kvality potravín a pitnej vody a zhoršenie výživy a zdravia obyvateľstva. Nedostatok kvalitných potravín môže viesť k podvýžive, ale aj k obezite. Chemicky a mikrobiologicky kontaminované potraviny (napr. po povodniach) sú príčinou viacerých zdravotných ochorení.
Zvýšené zaťaženie zdravotníckeho systém
Zmena klímy, ako napr. častejšie vlny horúčav, veterné smršte, poľadovice a iné, povedie k zvýšenému záujmu obyvateľstva o zdravotnícke služby a k vyšším požiadavkám na fungovanie zdravotníckeho systému. Schopnosť zdravotníckych systémov zvládnuť takýto nápor však môže byť tiež ohrozená kvôli zničenej infraštruktúre alebo nedostatku personálu práve počas extrémnych situácií.
Priame ohrozenie na životoch
Povodne, prívalové dažde, tornáda, cyklóny, veterné smršte, lesné požiare, snežné búrky sú pre zasiahnuté obyvateľstvo život ohrozujúce. Počas záplav a prívalových dažďov hrozia úmrtia v dôsledku utopenia a vážnych úrazov. Lesné požiare a cyklóny zvyšujú počet prípadov s ťažkými popáleninami, srdcovými a dýchacími problémami. Snehové jazyky, záveje a poľadovica sú príčinou vážnych dopravných nehôd.
Zvýšené ohrozenie sociálne a ekonomicky zraniteľných skupín
Zdravie a duševná pohoda úzko súvisia so sociálno-ekonomickými činiteľmi, ako sú príjem, bývanie, zamestnanie, vzdelanie a životný štýl, ktoré môžu byť tiež ovplyvnené prejavmi zmenami klímy. Zraniteľnými skupinami sú starší, chronicky chorí, zdravotne handikepovaní a osamelo žijúci ľudia, ľudia trpiaci viacerými chorobami, chudobou a sociálnou izoláciou, ak aj ľudia s nízkym príjmom a deti.
Zhoršenie pracovných podmienok
Vyčerpanie z tepla predstavuje najväčšie zdravotné riziko pre pracovníkov v otvorených, ale aj krytých priestoroch. Riziko ohrozenia zdravia sa zvyšuje s úrovňou fyzickej námahy. Najzraniteľnejší sú pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Osobitné nebezpečenstvo predstavujú dôsledky zmeny klímy pre pracovníkov záchranných služieb, ktorí sú pri výkone svojho povolania priamo ohrození na životoch (hasiči, policajti a zdravotnícki pracovníci).