Predpokladané dôsledky na výskyt sucha
Častejší výskyt období sucha
Sucho je všeobecný pojem a predstavuje nedostatok vody v krajine v dôsledku nedostatku atmosférických zrážok. Je to prírodný jav. Prejavy zmeny klímy (zvyšovanie teploty, nedostatok zrážok) prispievajú k častejšiemu výskytu období sucha.
Zhoršovanie podmienok pre prirodzené zadržiavanie vody v krajine
Rýchly odtok vody z krajiny môže spôsobiť nedostatočná snehová pokrývka v zime, alebo náhle oteplenie ako dôsledok zmeny klímy. Rovnako dôležitým faktorom zníženia zadržanej vody v krajine je nesprávny manažment v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. Ďalším faktorom je masívne budovanie spevnených a nepriepustných povrchov v mestách.
Strata zdrojov podzemných vôd
Zdroje podzemnej vody sa dopĺňajú zo zrážok a vlhkosti. Ich súčasný nedostatok sa na kvantite zdrojov podzemnej vody môže odzrkadliť až po desiatkach alebo dokonca stovkách rokov.
Vyčerpanie až strata zdroja podzemnej vody je primárne spôsobená trvalým a nadmerným čerpaním podzemnej vody.
Vysychanie vodných tokov
Nedostatok zrážok a vysoké teploty vedú k vysychaniu potokov, riek, jazier, mokradí, ako aj k poklesu hladiny podzemných vôd. Vo vyschnutých riekach hynú vodné živočíchy, ako sú ryby, kôrovce, bezstavovce ale aj živočíchy, ktoré sa nimi živia.
Zhoršenie kvality vôd v dôsledku sucha
Dlhodobé sucho a vysoké teploty vedú k zníženiu hladiny vody v riekach, k prehrievaniu vody a zhoršeniu podmienok pre život vodných organizmov. Počas nízkych vodných stavov sú vodné ekosystémy citlivejšie na znečistenie pochádzajúce z vypúšťaných odpadových vôd, pretože v riekach nie je dosť vody na to, aby toto znečistenie „rozriedili“.
Zvýšenie rizika eutrofizácie vôd
Eutrofizácia je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu. Zvýšený obsah živín vo vode (najmä dusíka a fosforu z odpadových vôd alebo zo splachu hnojív z poľnohospodárskej pôdy) a zvýšená teplota vody, podnecujú rast vodných rastlín a tzv. vodného kvetu (siníc a rias). Keď takto obohatená fytomasa odumrie, rozkladá sa a pri jej rozklade sa z vody spotrebováva kyslík až na hodnoty, pri ktorých hynú vodné živočíchy.
Predpokladané dôsledky na nedostatok vody
Nedostatok vodných zdrojov
Nedostatok vody je jav, ktorý predstavuje opakujúcu sa nerovnováhu, ktorá vzniká z nadmerného využívania vodných zdrojov spôsobeného výrazne vyššou spotrebou vody ako je dostupná prirodzená obnoviteľnosť zdroja vody. Klimatická zmena pravdepodobne zvýši požiadavky ľudí na vodu a zároveň zníži zásoby vody v niektorých regiónoch.
Nedostatok vody pre zásobovanie pitnou vodou
Zmena klímy a dlhotrvajúce obdobia sucha majú negatívny vplyv na výdatnosť vodných zdrojov určených na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V čase nedostatku pitnej vody je potrebné obmedziť jej spotrebu na iné ako pitné účely, t. j. zakazuje sa napúšťanie bazénov, umývanie áut, polievanie verejných priestranstiev, trávnikov a záhrad.
Nedostatok vody pre poľnohospodárstvo
Nedostatok vodných zdrojov ohrozuje možnosti odberov vody pre potreby zavlažovania poľnohospodárskej pôdy. Nedostatočná snehová pokrývka, nedostatok zrážok a vysoké teploty znižujú hladinu vôd v tokoch, ale aj vo vodných nádržiach využívaných na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín.
Nedostatok vody pre priemysel
Priemysel, počnúc potravinárskym, cez textilný, ťažobný, energetický, až po sektor informačných technológií, je závislý od dodávok vody. Patrí tiež k hráčom, ktorí spotrebou vody veľkou mierou prispievajú k nadmernému využívaniu vodných zdrojov a produkciou odpadových vôd k znečisťovaniu vôd. Prejavy zmeny klímy nedostatok vody potrebnej pre priemyselné odvetvia, ako aj pre iné účely, ešte viac prehlbujú.
Zvyšovanie nárokov na vodohospodársku infraštruktúru
Extrémne poveternostné javy kladú vyššie nároky na využívanie vodohospodárskej infraštruktúry: výdatné dažde môžu spôsobiť zlyhanie priehrad a hrádzí, preplnená stoková sieť (kanalizácia) môže byť zdrojom znečistenia miest, búrky môžu spôsobiť výpadky elektrickej energie potrebnej na zásobovanie pitnou vodou a čistenie odpadových vôd.
Predpokladané dôsledky na výskyt povodní
Zvýšené riziko vzniku povodní
Povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká najčastejšie po dlhotrvajúcich alebo intenzívnych zrážkach, topení snehu, ale aj zahataním vodného toku ľadovými kryhami alebo inými prekážkami. Extrémne prejavy počasia pravdepodobnosť výskytu povodní zvyšujú.
Zhoršenie kvality vody v dôsledku povodní
Na kvalitu vôd nepriaznivo pôsobia prívalové dažde a povodne. Po intenzívnych dažďoch sa do tokov dostávajú zrážkové vody znečistené chemickými látkami, napr. hnojivami a pesticídmi z poľnohospodárskej pôdy, ropné látky z cestných komunikácií, nebezpečné látky zo skládok odpadov, ale aj sedimenty, živiny a patogény. Počas povodní hrozí aj mikrobiologická kontaminácia vodných zdrojov.
Zvýšený výskyt prívalových povodní
Náhle, resp. bleskové povodne sú nebezpečné rýchlym stúpnutím vodnej hladiny (aj niekoľko decimetrov až metrov počas niekoľkých desiatok minút), rýchlosťou prúdenia vody a hlavne mimoriadne krátkym časom na varovanie obyvateľstva. Príčinou prívalových povodní sú intenzívne dažde, pri ktorých spadne za krátky čas veľké množstvo zrážok na relatívne malú plochu územia. Častejší výskyt extrémnych zrážok sa dáva do súvislosti s nástupom klimatickej zmeny.