Predpokladané dôsledky na výskyt krízových udalostí
Častejšie sa vyskytujúce mimoriadne udalosti najmä prírodného charakteru
Stále častejšie sa vyskytujúce katastrofy prírodného alebo antropogénneho charakteru si vyžadujú prijímanie nových postupov a opatrení na ich predchádzanie s dôrazom na prijímanie opatrení na zvyšovanie odolnosti obyvateľstva voči katastrofám. Zároveň sa zvyšujú nároky na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva.
Nedostatok alebo znečistenie pitnej vody, kontaminácia životného prostredia (biologické, chemické protiradiačné opatrenia)
Dlhotrvajúce suchá, či prívalové dažde, môžu spôsobiť problémy s dodávkami pitnej vody a jej zásobovaním pre obyvateľstvo.
Pri povodniach zase môže dôjsť ku kontaminácii zdrojov pitnej vody, preto si následky mimoriadnych udalostí vyžadujú posilnenie kapacít na zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou pre prípad krízovej situácie.
Narušenie dodávok životne dôležitých komodít
Mimoriadne udalosti môžu spôsobiť prerušenie alebo znemožnenie dodávok dôležitých komodít ako je napr. elektrická energia, pitná voda a pod. pre obyvateľstvo.
Narušenie energetických prenosových sústav v dôsledku mimoriadnej udalosti (napr. veterná smršť, povodne), má za následok výpadky elektrickej energie, ktoré môžu mať za následok sekundárne ohrozenie obyvateľstva.
Nové druhy hrozieb
Systém krízového riadenia musí reflektovať a včas reagovať na novo vznikajúce hrozby. Preto je nevyhnutné disponovať dostatkom relevantných a aktuálnych dát, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku krízovej situácie alebo včas na ňu reagovať.
Zvýšený dopyt po humanitárnej pomoci
Podľa dát OSN a EÚ je zmena klímy hlavnou hnacou silou zvýšenej potreby humanitárnej pomoci. Podľa IFRC by do roku 2050 mohlo kvôli mimoriadnym udalostiam spôsobeným klimatickou zmenou každý rok potrebovať humanitárnu pomoc viac ako 200 miliónov ľudí. Zvládanie následkov mimoriadnych udalostí častokrát presahuje národné či regionálne kapacity a preto v posledných troch rokoch vidíme exponenciálny nárast aktivovania Mechanizmus Európskej Únie v oblasti civilnej ochrany.
Predpokladané dôsledky na nároky na ochranu obyvateľstva
Integrovaný záchranný systém
Na čísle tiesňového volania 112 evidujeme narastajúci počet tiesňových volaní z dôvodu mimoriadnych udalostí (požiare, nedostatok pitnej vody a pod.), ktoré sú spôsobené zmenou klímy a počas letných mesiacov zaznamenávame zvýšený počet tiesňových oznámení týkajúcich sa kolapsov, ktoré sú spôsobené vysokými teplotami.
Potreba posilnenia ochrany kritickej infraštruktúry
Kritická infraštruktúra je zložitý celok, ktorého narušenie alebo zničenie by malo závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu a tým spojenú kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia. Narušenie alebo zničenie prvku KI môže mať aj medzinárodný vplyv. V súvislosti so zmenou klímy budú riziká ohrozenia obyvateľstva a kritickej infraštruktúry len narastať.
Častejší bude výskyt domino efektov a kaskádových efektov, kde pri narušení jednej infraštruktúry vedie efekt k následnému narušeniu ďalších infraštruktúr, ktoré sú na tejto prvej infraštruktúre závislé.
Zvýšené nároky na včasné varovanie a informovanie obyvateľstva o vzniku mimoriadnej udalosti
V súlade s plánovanými adaptačnými opatreniami v systéme civilnej ochrany je modernizácia systému včasného varovania obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri reakcii pri mimoriadnych udalostiach jedna z najdôležitejších aktivít na zníženie ohrozenia života, zdravia, majetku a životného prostredia. Informovanie verejnosti o hroziacom nebezpečenstve a pripravenosť obyvateľstva na krízovú situáciu účinne pomáha znížiť následky mimoriadnych udalostí.