Predpokladané dôsledky na tvar krajiny
Intenzívne zvetrávanie hornín
Zvyšujúca sa teplota, extrémne poveternostné podmienky a zmeny v zrážkovej činnosti majú vplyv na procesy zvetrávania hornín. Dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky, ktoré sú potom náchylnejšie na procesy ako sú erózia a zosuvy. Intenzívne zvetrávanie hornín má významný vplyv na krajinu. Horniny sa môžu rozpadávať, erodovať a meniť svoj pôvodný tvar. Tento proces môže ovplyvniť geologické útvary, reliéf a aj ľudské aktivity v postihnutých oblastiach.
Zmeny tvaru krajiny v údoliach
Povodne a prívalové dažde spôsobujú výrazné zvýšenie hladiny vody v riekach a potokoch, čo vedie k záplavám v nižších oblastiach. Voda pretekajúca cez údolia má tendenciu vyplavovať nestabilnú pôdu a horniny, dôsledkom čoho sú častokrát zosuvy pôdy a s nimi spojené zmeny krajiny. Tieto zmeny majú vplyv nielen na životné prostredie, ale aj na ľudskú činnosť v postihnutých oblastiach. Môžu spôsobiť straty v poľnohospodárstve, škody na budovách a infraštruktúre, ako aj ohrozenie životov obyvateľov.
Zvýšené riziko zosuvov
Hlavnými prírodnými príčinami svahových deformácií sú klimatické faktory v kombinácii s eróznou činnosťou vodných tokov, vývermi podzemných vôd a vztlakovými účinkami podzemných vôd. Z príčin, ktoré vznikajú činnosťou človeka, sú to najmä nevhodné podkopanie alebo priťaženie svahu, podrúbanie a nekontrolované vsakovanie povrchových a splaškových vôd v zosuvných územiach, resp. v územiach náchylných na zosúvanie.
Zvetrávanie horninového materiálu háld a odkalísk
Väčšina háld a odkalísk je v súčasnosti stabilizovaná minimálne na úrovni prirodzeného geologického prostredia. Avšak vplyvom zvetrávania a premiestňovania horninového materiálu, ktoré môžu byť zintenzívnené extrémnymi prejavmi zmeny klímy, sa v dlhodobom časovom horizonte môžu stať nestálymi a predstavovať hrozbu pre kvalitu pôdy, vodné zdroje, ekosystémy, sídelnú infraštruktúru a zdravie ľudí žijúcich v ich okolí.
Zintenzívnenie eróznych procesov
Účinky náhlych a intenzívnych búrok a silného vetra prispievajú k zintenzívneniu eróznych procesov. V horských oblastiach sa vplyvom nadmerných zrážok vyskytuje predovšetkým výmoľová erózia, ktorá sa u nás najčastejšie vyskytuje na severnom a východnom Slovensku tvorenom flyšovými horninami a v oblasti neovulkanitov. Veterná erózia je spôsobená pôsobením silného vetra, ktorý rozrušuje pôdny povrch. Takto erodovaný materiál je následne odnášaný a ukladaný na iné miesta.
Predpokladané dôsledky na využitie krajiny
Ohrozenie zdrojov pitnej vody
Prejavy zmeny klímy, ako sú absencia zrážok, dlhotrvajúce obdobia sucha, zvýšené vyparovanie a zvýšená spotreba vody rastlinami, majú za následok nedostatočné dopĺňanie podzemných vôd, pokles ich hladiny, pokles výdatnosti prameňov a s tým spojené zníženie dotácie vody do povrchových tokov a vznik hydrogeologického sucha. V horských oblastiach je nezriedkavým aspektom vzniku hydrologického sucha aj sublimácia snehu za slnečného počasia, pri ktorej dochádza k zníženiu vodnej hodnoty snehu a k významnej strate potenciálnej zásoby vody. Nedostatočné dopĺňanie podzemných vôd môže viesť k nedostatku vody pre pôdne, vodné a na vode závislé ekosystémy, ako aj k dostatku pitnej vody.
Roznos materiálu environmentálnych záťaží
Neočakávané zmeny poveternostných javov môžu šíriť nežiaduce látky z environmentálnych záťaží vzduchom, vodou a pôdou. Silný vietor prenáša častice znečistenia na veľké vzdialenosti, zatiaľ čo prívalové dažde odplavujú znečistené látky do vodných tokov. Teplotné zmeny môžu ovplyvniť odparovanie a koncentráciu znečisťujúcich látok vo vzduchu a vode.
Roznos materiálu environmentálnych záťaží môže mať škodlivé účinky na životné prostredie a ľudské zdravie.
Zvýšenie intenzity vzniku lesných polomov a požiarov
Zvyšovanie teploty a extrémne poveternostné podmienky môžu oslabiť stromy a zvýšiť ich náchylnosť na poškodenia od vetra. Dlhodobé suchá zvyšujú zraniteľnosť lesov a vysúšajú ich vegetáciu, čím vytvárajú podmienky pre rýchle šírenie požiarov.
Lesné požiare a nadmerné veterné polomy majú negatívny vplyv na biodiverzitu a ekologickú rovnováhu lesných ekosystémov.
Zvýšená dezertifikácia
Zmeny v teplotách, zrážkach a pôdnej vlhkosti spôsobujú rozširovanie suchých oblastí, čo vedie k procesu dezertifikácie.
Dezertifikácia je spôsob degradácie pôdy, pri ktorom dochádza k znižovaniu alebo ničeniu biologického potenciálu pôdy a krajiny, vedúcemu v konečnom dôsledku k tvorbe „púštnych” podmienok.