Zmena klímy je komplexným a globálnym fenoménom, ktorý sa stáva jednou z najväčších výziev environmentálnej politiky. Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ju definuje ako:
"zmenu klímy, spôsobenú priamo alebo nepriamo ľudskou činnosťou, ktorá mení zloženie svetovej atmosféry a ktorá je naviac pozorovaná okrem prirodzených zmien klímy za porovnateľné časové obdobie".
Šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (2022) potvrdzuje, že globálne otepľovanie jednoznačne prebieha, je rýchlejšie ako predpokladali niektoré scenáre v minulosti a do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o 1,5 až 4,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Vedci sa zhodujú, že hlavnou príčinou zmeny klímy sú emisie skleníkových plynov (GHG). Tieto plyny zvyšujú schopnosť zemskej atmosféry zadržiavať teplo, čo vedie k fenoménu globálneho otepľovania.
Správa tiež hovorí o tom, že koncentrácie atmosférického oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného stúpli na úrovne, ktoré presahujú úrovne za posledných 800 tisíc rokov, najmä v dôsledku ľudskej činnosti (emisie pochádzajú zo spaľovania fosílnych palív a zo zmeny využívania pôdy a odlesňovania).
V prípade zmeny klímy je jej budúci priebeh a skutočný rozsah stále zaťažený vysokým stupňom neistoty a naše aktivity determinované súčasným poznaním problému. Prejavy zmeny klímy na celom svete a v regiónoch sú rôzne, no jej nepriaznivé dôsledky na sociálno-ekonomické a prírodné systémy sú stále významnejšie a vyžadujú si aktívny prístup.
Konkrétne účinky zmeny klímy, ktoré už možno pozorovať v rôznych častiach planéty, sú:
- Atmosféra a oceán sa oteplili
- Objem ľadu a snehu sa znížil
- Hladina morí stúpla
Tieto účinky sa premietajú do série dopadov alebo dôsledkov na prírodné systémy a na ľudí.
Riešením, ktoré by malo v konečnom dôsledku zabrániť, alebo aspoň minimalizovať riziká a negatívne dôsledky zmeny klímy, je kombinácia zmierňovacích opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov (mitigácia) s opatreniami, ktoré znížia zraniteľnosť a umožnia adaptáciu človeka a ekosystémov s nižšími ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi nákladmi.