V problematike zmeny klímy sa stretávame s dvoma základnými pojmami, ktoré je potrebné správne pochopiť.
Adaptácia je prispôsobovanie prírodných alebo sociálno-ekonomických systémov prebiehajúcej alebo očakávanej zmene klímy, s cieľom znižovať zraniteľnosť a možné negatívne dôsledky, zvyšovať odolnosť a adaptívnu kapacitu, a využívať pozitívne účinky zmeny klímy.
Mitigácia znamená predchádzanie, resp. zmierňovanie prejavov a adaptácia predstavuje vyrovnávanie sa či prispôsobovanie sa dôsledkom meniacej sa klímy.
Mitigácia zahŕňa všetky stratégie zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov ľudského pôvodu, zvýšenie ich záchytov a úsporu energie či výrobu zelenej energie.
Adaptačným opatrením sa všeobecne rozumie akákoľvek úprava či stratégia zameraná na minimalizáciu rizík a dopadov vyplývajúcich zo zmeny klímy, pričom sa usiluje o lepšie prispôsobenie sa súčasným a budúcim klimatickým podmienkam.
Hoci ide o rôzne stratégie, je dôležité uvedomiť si, že zmierňovanie (mitigácia) a prispôsobovanie (adaptácia) sa jednoznačne dopĺňajú, obidva prístupy musia byť prepojené a musia prebiehať cielene. Bez zmierňovania sa naša adaptačná kapacita rýchlejšie prekoná a na druhej strane adaptácia, ktorá nie je nízka v emisiách skleníkových plynov, nemá zmysel, pretože zintenzívňuje zmeny, ktorých účinkom sa chceme vyhnúť. Zároveň zmierňovanie, ktoré nezahŕňa adaptačné kritériá, môže byť ohrozené vplyvom zmeny klímy.
Navyše oba prístupy musia byť založené na vedecky podložených argumentoch, rešpektujúcich odlišné regionálne a národné podmienky a tiež zložité ekonomické vzťahy.