Nárast frekvencie a intenzity výskytu meteorologického sucha hodnoteného prostredníctvom štandardizovaného zrážkového a evapotranspiračného indexu
- Z hodnôt sledovaného štandardizovaného zrážkového a evapotranspiračného indexu (SPEI) v časovom horizonte od roku 1981 je zrejmé, že aj keď sa suché obdobia vyskytovali v priebehu celého sledovaného obdobia, ich frekvencia a intenzita (najmä z hľadiska dosiahnutého absolútneho minima) s postupujúcim časom narastá. Najnepriaznivejší vývoj je na území západného Slovenska.
Nárast sucha v povrchových tokoch – pokles priemerných ročných prietokov
- Dlhodobé trendy priemerných ročných prietokov na Slovensku (obdobie 1961-2020) sú vo väčšine vodomerných staníc (VS) klesajúce, s výnimkou oblasti hornej časti povodia Váhu, Hornádu a Bodrogu a povodia Popradu.
- V období rokov 1991 – 2022 boli na základe priemeru vodnosti z hodnotených vodomerných staníc ako suché roky (40-70 % dlhodobého priemerného prietoku za roky 1961 – 2000 - Qa) vyhodnotené roky 1993, 2003, 2012, 2022. Z toho ako najsuchší rok vychádza rok 2022, kedy bol najnižší priemer vodnosti z hodnotených staníc (52,3 % Qa).
Nárast sucha v podzemných vodách – pokles priemerných ročných hladín podzemnej vody a výdatnosti prameňov
- Trendy priemerných ročných hodnôt hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov za obdobie rokov 1991-2021 vo väčšine uvedených objektov vykazujú klesajúci trend.
- Hlavným zdrojom podzemných vôd na území Slovenska sú zrážky vyskytujúce sa hlavne v zimnom a v menšej miere aj jesennom období. Zatiaľ čo v minulosti boli hlavným zdrojom dopĺňania podzemných vôd jarné topenie sa snehu (apríl – máj), v posledných rokoch v dôsledku teplých zím dochádza k jeho skoršiemu topeniu (marec – apríl), ba dokonca až k absencii zrážok v tuhej forme hlavne v nižšie položených oblastiach Slovenska.
- Vysoká teplota vzduchu a s ňou spojená evapotranspirácia spolu s nerovnomernými zrážkami, prípadne ich absenciou spôsobujú poklesy na zdrojoch podzemných vôd aj v letnom období.
Zmena klimatických pomerov a postupné vysušovanie územia
- Porovnanie vypočítaných hodnôt Končekovho ukazovateľa zavlaženia Iz potvrdzuje zmeny klimatických pomerov a postupné vysušovanie územia. Kým v období 1961– 1990 bolo zaradených do suchej a mierne suchej oblasti 37% územia Slovenskej republiky, v období 1991 – 2016 tieto dve oblasti pokrývali už 45 % územia.
- Výmera suchej oblasti pritom vzrástla o 10 % z 24 % na 34 %, výmera mierne suchej oblasti poklesla o 2 %. Na druhej strane, plocha mierne vlhkej oblasti sa znížila z 31 % na 24 %. Výmera vlhkej a veľmi vlhkej oblasti ostala zachovaná, zväčšila sa len výmera veľmi vlhkej oblasti na úkor vlhkej oblasti.
- Od roku 1981 ročná hodnota Končekovho ukazovateľa zavlaženia Iz na hodnotených lokalitách predstavuje v
lineárnom trende do roku 2022 štatisticky významne stúpajúcu tendenciu.