Adaptácia na zmenu klímy

Áno, potvrdzujú to aj merania. Za posledných 100 rokov sa zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu o 1,1 °C, došlo k poklesu atmosférických zrážok o 5,6%, poklesu relatívnej vlhkosti vzduchu o takmer 5%, poklesla snehová pokrývka a klesajú dlhodobé prietoky riek. Viac sa dočítate aj tu.

Klimatické zmeny (v množnom čísle) sú chápané len ako prirodzené zmeny klímy, ktoré vznikajú v dlhom časovom horizonte na Zemi, napr. zmeny v minulých geologických dobách Zeme. Medzi významné prírodné faktory, ktoré ovplyvňujú klimatické zmeny môžeme zaradiť aj zmeny slnečnej aktivity a iné astronomické faktory, zmeny orbitálnych parametrov resp. parametrov obehu Zeme okolo Slnka, zmeny tvaru a polohy kontinentov a oceánov, zmeny cirkulácie atmosféry a oceánov, intenzívnu vulkanickú činnosť a dopady veľkých asteroidov alebo komét. Zmena klímy vyjadruje zmeny spôsobené činnosťou človeka, ktoré sa prejavujú v krátkom časovom horizonte – najvýraznejšie od začiatku priemyselnej revolúcie. Podrobnejšie vysvetlenie nájdete aj na stránke shmu.

Zmenu klímy spôsobujú skleníkové plyny, ktoré vznikajú najmä činnosťou človeka (napr. využívaním fosílnych palív, priemyselnou činnosťou, dopravou, poľnohospodárstvom), ale aj prirodzene v prírode ( napr. uvoľňujú sa z mokradí a z vodných tokov v podobe vodnej pary).

Nie. Skleníkové plyny tvoria len malú časť atmosférických plynov. 99% atmosféry je tvorené dusíkom a kyslíkom. V 1% atmosférických plynov sa okrem skleníkových plynov vyskytuje aj argón, vodík, hélium, neón, radón, xenón a ďalšie plyny.

Skleníkové plyny sú plynné zložky atmosféry, prirodzené aj antropogénne, ktoré absorbujú a vyžarujú žiarenie s určitou vlnovou dĺžkou v rámci spektra žiarenia vyžarovaného zemským povrchom, samotnou atmosférou a mrakmi. Táto vlastnosť spôsobuje skleníkový efekt. Vodná para (H2O), oxid uhličitý (CO2), oxid dusný (N2O), metán (CH4) a ozón (O3) sú základné skleníkové plyny v zemskej atmosfére. Medzi skleníkové plyny vytvorené človekom ďalej patria hlavne hexafluorid síry (SF6), fluórované uhľovodíky (HFC), chlórofluórované uhľovodíky (CFC) a perfluórované uhľovodíky (PFC). Existuje viacero webových stránok s informáciami o emisiách skleníkových plynov. Napríklad: - emisie skleníkových plynov v SR, ich súčasné ale aj očakávané hodnoty - simulačný energeticko emisný model SR, s možnosťou vytvárania individuálnych emisných scenárov - Európska environmentálna agentúra

Fluórované skleníkové plyny (F – plyny) – sú vyrobené ľuďmi. Používajú sa najmä v priemysle ako náhrada za látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, keďže F-plyny nemajú vplyv na ozón. V atmosfére sa vyskytujú v menšom množstve ako CO2, môžu mať však výrazne silnejší vplyv na otepľovanie v porovnaní s vplyvom CO2 a významne prispievať k zmene klímy. Viac informácii nájdete na stránke MŽP SR.

Hlavnými, najčastejšie pozorovanými prejavmi zmeny klímy sú dlhodobé sucho, povodne a bleskové povodne, nárast priemernej teploty, extrémne meteorologické prejavy ako sú výdatné zrážky, extrémne vysoké teploty, extrémny vietor a ďalším významným prejavom sú prírodné požiare. Na Slovensku budú badateľné regionálne rozdiely. V horských oblastiach sa výraznejšie zvýši teplota v porovnaní s priemerom Európy, dôjde k poklesu snehovej pokrývky. V nížinatých častiach SR sa zvýši množstvo aj intenzita teplotných extrémov, znížia sa letné zrážky ale zvýši sa ich intenzita, zvýši sa riziko lesných požiarov a povodní, ktoré budú spôsobené najmä prívalovými dažďami.

Čiastočne to závisí od vášho životného štýlu, miesta kde žijete, ale aj zamestnania. Očakáva sa, že zmena klímy zmena na našom území bude/je sprevádzaná zvýšenými priemernými teplotami ale aj extrémnymi prejavmi počasia ako sú silné búrky, dažde, vietor a dlhotrvajúce suchá. Niektoré oblasti Slovenska budú zmene klímy pravdepodobne vystavené viac – najmä južné oblasti Slovenska môžu byť vystavené výrazne zvýšenej vonkajšej teplote. Kvalita života môže klesnúť a ohrozenie života narásť. Môžu narásť vaše výdavky: za energie (chladenie domácností), potraviny (kvôli extrémnym prejavom počasia sa zníži výnosnosť poľnohospodárstva a zvýši sa cena surovín), ale dôjde aj k obmedzeniu niektorých voľnočasových aktivít (ubudne snehová pokrývka čoho následkom bude redukcia možností pre zimné športy). Zvýšenému ohrozeniu je vystavené aj zdravie obyvateľstva hlavne v dôsledku vysokých teplôt.

Nie. Existujú skupiny ľudí, ktoré sú viac zraniteľné kvôli svojmu veku, zdravotnému stavu, sociálnej situácii (chudobní, marginalizované rómske komunity) alebo prostrediu, v ktorom žijú a pracujú – starší ľudia, tehotné ženy, malé deti, ľudia s nadváhou a tí, ktorí čelia nejakému ochoreniu, ale aj alergici, športovci, či ľudia intenzívne pracujúci vo vonkajšom prostredí ako poľnohospodári a lesní pracovníci či stavbári. Súčasne sú časti sveta, ktoré sú viac ohrozené zmenou klímy ako SR – napr. pobrežné oblasti, kde dôjde k nárastu hladiny morí a oceánov, čoho následkom prídu obyvatelia týchto oblastí o príbytky. Alebo oblasti, kde v dôsledku klimatickej zmeny dôjde k výraznému zníženiu hladiny podzemných a povrchových vôd a tieto oblasti sa stanú neobývateľnými.

Potrebné je na zmenu klímy sa pripraviť, realizovať opatrenia na zmiernenie dopadov a prispôsobenie sa prebiehajúcim zmenám. Obavy súvisiace s aktivitami zameranými na adaptáciu a mitigáciu sú vhodnými. Napríklad je vhodné zmeniť svoje správanie – znížiť spotrebu energie - vykurovať na nižšiu teplotu, kratšie sa sprchovať, zatepliť si svoje bývanie, obmedziť živočíšnu stravu, nakupovať prednostne lokálne potraviny, ale aj iné lokálne výrobky, minimalizovať cestovanie autom a lietadlom a viac využívať hromadnú prepravu alebo bicykel. Potrebné je zaujímať sa o problematiku zmeny klímy aj v občianskej a politickej rovine a presadzovať klimaticky prijateľné opatrenia. Obavy spojené s paralýzou (napr. odmietanie rodičovstva z dôvodu klimatickej zmeny) nie sú vhodným riešením. Nevhodným prístupom je aj prílišný technický optimizmus a ignorancia.

Adaptácia je prispôsobovanie prírodných alebo sociálno-ekonomických systémov prebiehajúcej alebo očakávanej zmene klímy, s cieľom znižovať zraniteľnosť a možné negatívne dôsledky, zvyšovať odolnosť a adaptívnu kapacitu a využívať pozitívne účinky zmeny klímy. Príkladmi adaptačných opatrení sú: vybavenie budov tieniacimi prvkami (žalúzie), budovanie zelených plôch v mestách či zadržiavanie vody v krajine. Mitigácia znamená ľudský zásah znižujúci emisie alebo zvyšujúci záchyty skleníkových plynov. Rozumieme pod tým antropogénne, teda ľudskou činnosťou vyvolané, zásahy na zníženie emisií skleníkových plynov z ich zdrojov, alebo zväčšenie záchytov skleníkových plynov, napríklad využitím lesov a pôdy, prípadne oceánov. Záchytom pritom pomenúvame akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý odstraňuje skleníkový plyn z atmosféry. Cieľom mitigácie je stabilizovať hladiny skleníkových plynov v časovom rámci dostatočnom na to, aby sa ekosystémy mohli prirodzene adaptovať na zmenu klímy, aby nebola ohrozená výroba potravín a bol umožnený hospodársky rozvoj udržateľným spôsobom. Stratégie mitigácie zahŕňajú hlavne : • znižovanie emisií a zvyšovanie energetickej efektívnosti v sektore priemyslu a energetiky (pre zdroje na výrobu elektriny a tepla či už pre potreby verejnej energetiky, priemyselnej energetiky, systémy centralizovaného zásobovania teplom a podobne), • používanie obnoviteľných zdrojov energie (ako sú napríklad vodná, slnečná, veterná, geotermálna energia), • modernizáciu budov, aby boli energeticky efektívnejšie, • pomoc mestám pri rozvoji udržateľnejšej dopravy (používanie biopalív, alternatívne palivá, elektrické vozidlá atď...), • podporu udržateľnejšieho využívania pôdy a lesov. Príkladom je nahradenie výroby elektrickej energie z uhoľných elektrární za elektrárne vytvárajúce energiu z obnoviteľných zdrojov – slnečné (fotovoltické), veterné, vodné. Inou možnosťou je zvýšenie záchytov skleníkových plynov napr. vďaka zvyšovaniu výmery lesov.

- Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) je orgán Organizácie Spojených národov , ktorý združuje vedcov a odborníkov venujúcich sa problematike zmeny klímy na medzinárodnej úrovni. Pravidelne pripravuje hodnotiace správy o dôsledkoch zmeny klímy, adaptácii na zmenu klímy, zraniteľnosti a o mnohých ďalších dôležitých témach. - V Európe bola vytvorená internetová platforma pre adaptáciu na zmenu klímy Climate –ADAPT, ktorá zhŕňa informácie na medzinárodnej, národnej aj lokálnej úrovni o adaptácii na zmenu klímy pre rôzne regióny, ale aj sektory. - Na európskej úrovni funguje aj Európska environmentálna agentúra, ktorá zbiera a zverejňuje informácie aj o klíme v kontexte prírody, zdravia, ekonomiky, ...

Aktivity každého jedného človeka sú veľmi dôležité. Každý z nás môže prispieť k zníženiu dôsledkov zmeny klímy. Napríklad: - Môžete menej cestovať autom a lietadlom. Na kratšie vzdialenosti využívajte pešiu chôdzu alebo bicykel, pre dlhšie cesty verejnú dopravu – najmä železničnú. - Znížte teplotu vykurovania doma aj na pracovisku. - Obliekajte sa podľa teplotnej potreby – ak sa potrebujete zohriať, dajte si sveter a hrubé ponožky a nezvyšujte teplotu vykurovania. - Uvážene vetrajte – krátke intenzívne vetranie. - Kratšie sa sprchujte. - Uprednostňujte lokálne produkty. - Jedzte hlavne potraviny rastlinného pôvodu. - Znížte používanie plastov v domácnosti. - Väčšina opatrení, ktoré znižujú spotrebu energie znižujú aj emisie skleníkových plynov. Ďalšie odporúčania nájdete aj na stránkach SIEA, ktoré sa týkajú znižovania spotreby tepla a energie v domácnosti.

Vzhľadom na zvýšené teploty, ktoré nás čakajú, je vhodné tepelne zaizolovať (zatepliť) svoje bývanie, na okná nainštalovať tieniace prvky (napr. vonkajšie žalúzie) a zabezpečiť si efektívne chladiace technológie. Zeleň v okolí nášho bývania môže takisto pomôcť – či už v podobe stromov v blízkom okolí alebo ako zelená strecha.