Publikované: 06. 11. 2024

Ekonomické straty spôsobené extrémnymi klimatickými udalosťami v EÚ dosiahli v poslednom desaťročí v priemere viac ako 26 mld. Eur ročne. Predpokladá sa, že hrozba ďalšieho globálneho otepľovania bude viesť k ročným stratám od 42 do 175 mld. Eur. Potreba realizácia efektívnych adaptačných opatrení je preto nevyhnutná. Správa Európskeho dvora audítorov "Osobitná správa: Adaptácia na zmenu klímy v EÚ" – Činnosť nezodpovedá ambíciám však upozorňuje na protichodnosť niektorých adaptačných opatrení podporovaných v krajinách EÚ, na neprehľadnosť vo výdavkoch zameraných na adaptáciu a na chýbajúce postupy pre hodnotenie efektívnosti zrealizovaných adaptačných opatrení. Tieto nedostatky môžu negatívne ovplyvniť schopnosť EÚ dosiahnuť klimatickú odolnosť.

Zdroj fotky: Európsky dvor audítorov

V októbri 2024 Európsky dvor audítorov (EDA) zverejnil závery z auditu, ktorého cieľom bolo posúdenie, či stratégie a plány EÚ na adaptáciu na zmenu klímy, ako aj národné adaptačné stratégie, poskytujú spoľahlivý rámec pre adaptáciu na zmenu klímy. V rámci auditu bolo analyzované aj to, či adaptačné projekty EÚ účinne prispeli k adaptácii na zmenu klímy.

Audítori zistili, že celkový rámec EÚ pre adaptačnú politiky bol dobrý.

V národných adaptačných rámcoch však identifikovali, že priority regionálnych alebo odvetvových plánov sú niekedy v rozpore s prioritami národných a EÚ adaptačných stratégií, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a lesníctvo. Takými protichodnými prioritami je napríklad potreba zvyšovať mieru zavlažovania oproti potrebe znižovať spotrebu vody. Tiež bolo zistené, že členské štáty vo svojich stratégiách či plánoch buď podhodnotili náklady na adaptačné opatrenia alebo tieto náklady úplne vynechali. Z prieskumu vykonaných v obciach ďalej vyplynulo, že obce dostatočne nepoznajú stratégie a plány na adaptáciu na zmenu klímy a nepoužívajú adaptačné nástroje EÚ (Climate-ADAPT, Copernicus a Dohovor primátorov a starostov EÚ).

Výsledky hodnotenia 36 projektov ukázali, že v prípade 19 projektov (53 %) sa klimatické riziká riešili účinne, 13 projektov (36 %) malo malý alebo nemalo žiadny vplyv na zvýšenie adaptívnej kapacity a pri 2 projektoch (6 %) existuje riziko, že môžu viesť k nesprávnej adaptácii. Medzi príklady nesprávnej adaptácie patrí podpora zavlažovania namiesto prechodu na plodiny menej náročné na vodu; budovanie hrádzí namiesto presídľovania obyvateľov z pobrežných oblastí ohrozených záplavami alebo eróziou; investície do zasnežovacích diel namiesto zamerania sa na celoročný cestovný ruch. V dôsledku týchto nedostatkov existuje riziko, že adaptačná politika a opatrenia EÚ nemusia držať krok so zmenou klímy, čo môže negatívne ovplyvniť schopnosť EÚ dosiahnuť klimatickú odolnosť do roku 2050.

Členské krajiny EÚ sú povinné 1-krát za dva roky, predkladať Európskej komisii správy o adaptačných opatreniach. Z auditu vyplynulo, že tieto správy sú do značnej miery opisné, nepracujú s najnovšími poznatkami, chýbajú v nich vyčísliteľné údaje a ukazovatele na meranie pokroku smerom k odolnosti voči zmene klímy. Preto tieto správy majú malú výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o sledovanie pokroku a podporu budúcich politických rozhodnutí.

Európsky dvor audítorov v tomto smere odporučil Európskej komisii zlepšiť podávanie správ o adaptácii na zmenu klímy prostredníctvom ukazovateľov na meranie pokroku a následne kontrolovať zistené nedostatky; lepšie rozvíjať a propagovať nástroje EÚ pre adaptáciu na zmeny klímy s cieľom zvýšiť ich využívanie a podporovať výmenu poznatkov; zabezpečiť, aby sa všetky relevantné projekty financované zo zdrojov EÚ prispôsobili súčasným a budúcim klimatickým podmienkam, čím sa posilní podpora dlhodobých riešení na adaptáciu na zmenu klímy.

Viac informácií je dostupných na: https://www.eca.europa.eu/ECAPublications/SR-2024-15/SR-2024-15_SK.pdf

Zdroj informácií: Európsky dvor audítorov