Publikované: 28. 11. 2024

Medzinárodná konferencia OSN o zmene klímy známa ako COP29 sa tento rok konala v azerbajdžanskom Baku a priniesla dohodu o novom finančnom cieli.

Zdroj fotky: Šimon Lacena

COP29 sa tento rok predĺžil o viac ako tridsaťpäť hodín oproti pôvodnému plánu. Nie je sa, čo čudovať. Predmetom vyjednávania skoro dvesto krajín sveta bolo viacero sporných bodov agendy.

Za hlavné výsledky COP29 môžeme označiť:

• Rozhodnutie strán Parížskej dohody o Novom kolektívnom kvantifikovanom finančnom cieli (NCQG), ktorý nahradil doterajší cieľ pre rozvinuté krajiny prispievať 100 mld. USD ročne rozvojovým krajinám na klimatické opatrenia. Krajiny sa dohodli na strojnásobení a teda 300 mld. USD ročne do roku 2035 zo širokej škály zdrojov (verejné a súkromné, bilaterálne a multilaterálne, včítane alternatívnych) v kontexte zmysluplných a ambicióznych mitigačných a adaptačných opatrení a transparentnosti pri implementácii a uznávajúc dobrovoľný záujem niektorých strán započítavať príspevok a financie mobilizované multilaterálnymi rozvojovými bankami súvisiace so znením rozhodnutia o NCQG. Strany Parížskej dohody v rozhodnutí vyzývajú všetkých aktérov, aby spolupracovali v záujme zvyšovania financovania pre rozvojové krajiny na klimatické opatrenia zo všetkých verejných a súkromných zdrojov minimálne vo výške 1,3 bln. USD ročne do roku 2035, čo dáva cieľu akúsi „vonkajšiu vrstvu“ a demonštruje dôležitosť zachytiť širšie spektrum finančných tokov, nielen klimatické financovanie od rozvinutých krajín tým rozvojovým. Rozhodnutie povzbudzuje rozvojové krajiny, aby na dobrovoľnej báze prispeli ku klimatickému financovaniu, napr. prostredníctvom spolupráce Juh-Juh.
• Operacionalizácia článku 6 Parížskej dohody. Súvisiace rokovania trvali skoro dekádu. Čo sa týka obchodovania medzi krajinami (článok 6.2), rozhodnutie z COP29 objasňuje, ako budú krajiny autorizovať obchodovanie s uhlíkovými kreditmi a ako budú fungovať príslušné registre. Zabezpečená bude environmentálna integrita aj transparentnosť procesu. Už v prvý deň COP29 sa strany dohodli na štandardoch pre centralizovaný trh s uhlíkom pod OSN (článok 6.4) s názvom Paris Agreement Crediting Mechanism. Projekty budú povinne kontrolované z hľadiska ochrany životného prostredia a ľudských práv vrátane záruk, že projekt nemôže pokračovať bez výslovného informovaného súhlasu pôvodných obyvateľov. Ktokoľvek dotknutý projektom sa tiež môže odvolať voči rozhodnutiu alebo podať sťažnosť. Zdôraznený bude aj súlad s vedeckými poznatkami.
• Usmernenie pre prácu na indikátoroch pre sledovanie plnenia Globálneho cieľa pre adaptáciu (GGA). Strany vyzvali expertov, aby posilnili vzájomnú spoluprácu a v záujme predchádzania administratívnej/reportingovej záťaže zostavili set nie viac ako 100 indikátorov, ktoré budú použiteľné a relevantné na globálnej úrovni, zohľadnia všetky elementy GGA a strany si z nich budú môcť vybrať tie relevantné z hľadiska svojich národných špecifík. Súvisiaci pracovný program sa uzavrie budúci rok na COP30 v Brazílii. COP29 ustanovil tiež Baku Adaptation Road Map a Baku high-level dialogue on adaptation to enhance the implementation of the UAE Framework.
• Usmernenie pre budúce globálne dialógy a podujatia zamerané na investície pod Mitigačným pracovným programom (MWP). Strany vyzvali sekretariát, aby ich zorganizoval s cieľom podporiť vzájomné pochopenie regionálnych perspektív, pričom témy budú strany navrhovať do 1. februára 2025. Zároveň môžu strany poskytnúť do 1. mája 2025 svoje návrhy ohľadom prípadnej digitálnej platformy, ktorá by podporovala spoluprácu rôznych aktérov pri mitigačných projektoch. V rozhodnutí sa tiež berú do úvahy kľúčové zistenia, príležitosti a bariéry zosumarizované vo výročnom reporte o MWP za rok 2024, kedy bol zameraný na mestá, špecificky budovy a mestské systémy.

Viac informácií nájdete na webstránke: https://unfccc.int/