Publikované: 15. 04. 2025

Dňa 26. marca 2025 predstavila Európska komisia novú stratégiu pripravenosti. Cieľom je posilniť schopnosť EÚ a jej členských štátov predchádzať vznikajúcim hrozbám a reagovať na prebiehajúce krízy.

Zdroj fotky: Viktória Látal Pokorná

V októbri 2024 vyšla tzv. Niinistöova správa o civilnej a vojenskej pripravenosti EÚ, ktorej záverom bolo, že zlepšenia sú v tejto oblasti nielen nutné, ale až naliehavé. Európa dnes čelí rastúcim bezpečnostným hrozbám v oblasti zdravia, migrácie, technologickej bezpečnosti, zmeny klímy či hospodárstva. Správa zdôraznila, že pripravenosť na krízy je zodpovednosťou jednotlivých štátov aj Únie ako celku.

Nová stratégia pripravenosti vychádza z Niinistöovej správy a jej podstatou je integrovaný prístup zohľadňujúci všetky hrozby a mobilizujúci celý štátny aparát ako aj občanov.

Medzi kľúčové ciele a opatrenia stratégie patrí:

Ochrana základných spoločenských funkcií Európy:

• vypracovať minimálne kritériá pripravenosti pre základné služby, ako sú nemocnice, školy, doprava a telekomunikácie,
• zvýšiť zásoby kritického vybavenia a materiálov,
• zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy a dostupnosť kritických prírodných zdrojov, ako je voda.

Podpora pripravenosti obyvateľstva:

• nabádať obyvateľov, aby prijali praktické opatrenia, ako je napríklad zásobenie sa základnými potrebami aspoň na 72 hodín v núdzových situáciách,
• začleniť výučbu o pripravenosti do školských osnov a zaviesť európsky deň pripravenosti.

Posilnenie koordinácie reakcie na krízu:

• zriadiť krízové centrum EÚ (EU Crisis Hub) na zlepšenie integrácie medzi existujúcimi krízovými štruktúrami EÚ.

Prehĺbenie civilno-vojenskej spolupráce:

• vykonávať pravidelné cvičenia pripravenosti v celej EÚ, aby sa spájali ozbrojené sily, civilná ochrana, bezpečnostný a zdravotnícky personál a hasiči,
• uľahčiť investície do položiek s dvojakým použitím.

Posilnenie schopností predvídať a vytvárať prognózy:

• vypracovať komplexné posúdenie rizík a hrozieb na úrovni EÚ s cieľom pomôcť predchádzať krízam, ako sú prírodné katastrofy alebo hybridné hrozby.

Zintenzívnenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom:

• zriadiť pracovnú skupinu pre pripravenosť so zastúpením z verejného aj súkromného sektora,
• vypracovať núdzové protokoly s podnikmi s cieľom zabezpečiť rýchlu dostupnosť základných materiálov, tovaru a služieb, ako aj kritické výrobné linky.

Prehĺbenie spolupráce s externými partnermi:

• spolupracovať so strategickými partnermi, ako je NATO, v oblasti vojenskej mobility, zmeny klímy a bezpečnosti, vznikajúcich technológií, kybernetickej bezpečnosti, vesmírneho a obranného priemyslu.

Zdroj: tlačová správa Európskej komisie